Jdi na obsah Jdi na menu
 

Sen noci

27. 4. 2010

 

 

 

Sen noci

 

 

 

 

Z koruny hustého stromu

 

oči sovie,

 

 

čumia na mesiac. K čomu?

 

 

Kto vie?!

 

 

Mraky s nádychom ružovej

 

 

a ten mesiac nádherný,

 

 

tak fascinujúci!!!

 

 

 

 

Krásna tma. Ja verím jej.

 

 

Avšak ja som neverný

 

 

na relaxsúci.

 

 

 

 

Ach! Mne srdce búši v tichu

 

 

a v kľude,

 

 

že nikde a nikto so závisťou

 

 

ma nezradí!

 

 

 

Že mne taká biedna ničota

 

 

nehrozí.

 

 

Že čo chcem, aby bolo,

 

 

aj bude.

 

 

 

 

Myšlienka jedna a za druhou,

 

 

či v poradí,

 

 

či cez seba, jedna cez

 

 

tú druhú lozí.

 

 

 

 

 

Melódia šuchotu listov

 

 

na strome,

 

 

kde dirigent je vietor,

 

 

keď jemne vanie.

 

 

Ve vysokých steblách,

 

 

v tej lúčnej aróme,

 

 

svrčky predvádzajú svoje

 

 

umenie.

 

 

 

 

Tmavočierne nekonečno

 

 

plné miniatúrnych svetielok

 

 

vyžarujúcich nespoznané.

 

 

 

Premieta sa komix v mozgu,

 

 

na plátne spod viečok,

 

 

spoznávam i nespoznané.

 

 

 

 

Nech ma nik neruší!!!

 

 

Ani ta sova, co čumí,

 

 

ani ten, čo nevie k čomu!

 

 

Ani ten mesiac nádherný,

 

 

či tá melódia stromu!

 

 

 

Nerušte svrčky! Veď hrajú len!

 

 

Dajte už pokoj ružovým

 

 

mrakom!

 

 

 

A mňa nech nik neruší.

 

 

 

Cez deň sme všetci stále

 

 

pod tlakom,

 

 

tak cez noc každý nech sníva

 

 

svoj sen!